Názov dnešného článku je možno trochu nadnesený, ale nič lepšie mi neprišlo na myseľ. Mojim cieľom je ukázať vám, ako je možné prispôsobiť si cvičenie ashtangy trochu viac podľa seba. Tak, aby vyhovovalo predovšetkým vám samotným a bolo pre vás dlhodobo udržateľné.

Malé varovanie na začiatok – ak toto čítajú zarytý zástancovia ashtangy, tak možno si budete chcieť vytrhať vlasy na hlave, ale toto je môj pohľad na vec a tento článok ponúkam ako inšpiráciu ľuďom, ktorí to vidia podobne ako ja.

K tomuto článku ma inšpirovala jedna žena, s ktorou som sa pred nejakým časom bavila o ashtanga jóge. Zdieľala so mnou, ako sa horlivo pustila do tohto cvičenia. A síce bola začiatočník, a teda nezvyknutá na takú záťaž, chodila poctivo cvičiť každé ráno 6 dní v týždni. Presne tak, ako sa to „správne“ má cvičiť. Toto trvalo niekoľko mesiacov.

A potom ju to položilo. Bolo toho na začiatok priveľa a nechala to. Lebo z toho bola zničená. Ja by som takýmto spôsobom bola tiež…

Nechcem, aby to pôsobilo, že zhadzujem spôsob, ako by sa ashtanga jóga správne mala cvičiť. Je mi jasné, že to má svoj hlbší zmysel a je množstvo ľudí, ktorí ashtangu praktikujú tým „správnym“ spôsobom a vyhovuje im to.

Ale ja proste nie som ten prípad a týmto článkom chcem dať nádej tým z vás, ktorí to vnímate podobne ako ja. Nádej, že je možné sa pustiť do tohto náročnejšieho štýlu jógy a nemusieť sa stresovať tým, že je nutné cvičiť každý deň a že je možné si náročné cvičenie prispôsobiť tak, aby ste sa v tom vy sami cítili príjemne a prospievalo vám to. A nie aby ste mali pocit, že „musíte“ alebo že vás to vyčerpáva a teda vám to viac berie než dáva.

Ja sama som si cestu k ashtange hľadala asi tri roky. Začínala som s ňou, pravidelne cvičila, potom s tým prestala na pár mesiacov a potom zasa to isté od začiatku. Hovorila som si, nech sa už predsa rozhodnem, či s tým chcem pokračovať alebo nie, že nemôžem predsa neustále začínať od začiatku. A aj keď som si nakoniec povedala, že to teda asi nebude cvičenie pre mňa, vždy ma to k nej ťahalo späť. Ale vedela som, že ak mám v tomto štýle jógy pokračovať, potrebujem si to nejak prispôsobiť sama podľa seba.

Po prvých dvoch rokoch som si konečne uvedomila, že moje telo proste funguje v súlade s cyklami v prírode – v zime všetko odpočíva, zvieratá majú zimný spánok, na jar prichádza nárast energie ako sa celá príroda prebúdza, v lete všetko prekvitá a plodí, príroda je v plnej sile a na jeseň sa príroda pomaly ukľudňuje a pripravuje na zimu.

A keďže som tieto cykly prírody začala cítiť sama na sebe a na tom, koľko energie mám v ktorom ročnom období, začala som tomu prispôsobovať aj svoj životný štýl a cvičenie jógy. V zime cítim, že potrebujem odpočívať a nebaví ma ashtanga. Moje telo vyslovene nechce robiť nič náročné. Počas zimy teda cvičím asi 2-3 mesiace predovšetkým jemnú jógu, občas vinyasu (podľa nálady a aktuálnej energie), venujem sa hlavne meditácii a pranájáme. 

Ale akonáhle prichádza jar a cítim príval energie, tak moje telo si samo povie, že už je čas začať zasa s ashtangou. Vyslovene cítim potrebu dávať energiu zo seba von a trochu si „zamakať“.

Priznávam, že rešpektovanie týchto cyklov je za cenu toho, že prvý mesiac po prebudení zo zimného spánku sa cítim, akoby som začínala od začiatku… Pozície, ktoré som predtým zvládala v pohode ľavou zadnou, zrazu nejdú tak ľahko. Netvrdím, že toto je ideálny spôsob. Ale je to spôsob, aký mne vyhovuje a umožňuje mi dlhodobo v tejto praxi pokračovať a zároveň rešpektovať, čo moje telo v danej chvíli potrebuje.

To isté sa týka aj rešpektovania svojej ženskej cyklickosti. Keď mám práve svoje dni, tak oddychujem a ja osobne prvé 2 dni svojho cyklu absolútne NIČ NEROBÍM (a väčšinou už aj 2 dni pred cyklom). To sú dni, ktoré mám ja sama pre seba, na naladenie sa na svoju ženskú esenciu a hĺbku. V tejto dobe ani nie som ochotná riešiť akékoľvek iné bežné činnosti. Nie som na to v správnej energii.

Čo sa týka pravidelnosti, ja cvičím ashtangu 2x v týždni, a nie 6x. Moje telo by to fyzicky nezvládlo. A kedysi ani emočne.

Mne osobne sa prvé dva roky pri cvičení ashtangy vyplavovali takmer vždy po cvičení veľmi silné emócie, niekedy to trvalo ešte aj pár hodín po cvičení. A úprimne, občas som naozaj nevedela, čo s nimi. A to som už bola zvyknutá pracovať so svojimi emóciami a vedela som, ako si spracovať, keď sa objaví nejaké potlačené zranenie, ktoré práve vyplávalo na povrch. Ale toto môže mať každý inak. Ja som pomerne citlivá a vnímam veci veľmi rýchlo a intenzívne. Niekto iný nemusí mať tak silné očistné procesy pri cvičení ashtangy. (Článok o tom, čo robiť, keď sa pri cvičení začnú vyplavovať emócie, nájdete tu >>> )

Ashtangu sa doporučuje cvičiť ráno. Je to náročnejší štýl jógy, ktorý zahreje a prebudí celé telo do nového dňa. A niekomu to bude vyhovovať. Ale mne nie. Moje telo nemá ráno toľko energie. Skúšala som ashtangu cvičiť ráno, ale bola som z toho len vyčerpaná po zvyšok dňa. Naopak poobede mám najviac fyzickej sily, a vtedy si náročné cvičenie užijem naplno. Takže ja cvičím poobede.

Ako vidíte, možností na prispôsobenie si ashtangy k obrazu svojmu je naozaj neúrekom 🙂 Toto sú moje tipy, ale som si istá, že existujú aj ďalšie veci, ktoré môžu pomôcť tomu, aby človek na tejto ceste vytrval. Týmto vám len chcem ukázať, že nemusíme nasledovať nastavené pravidlá, ak nám nevyhovujú. Ale nemusíme ich ani úplne zatratiť. Môžeme si nájsť svoju vlastnú cestu. Svoj vlastný spôsob, ako niečo robiť tak, aby nám to najviac vyhovovalo a zároveň prospievalo.