Posledné roky sa všade sa hovorí o tom, ako byť v ženskej energii, v plynutí, byť uvoľnená a venovať sa takým tým typicky ženským činnostiam. Niekde som sa dokonca dočítala, že pre ženy nie je vhodná ani klasická jóga (je to mužsky nastavený systém), a ashtanga už vôbec nie. Ja na to mám iný názor. Priznávam, že sa tématike ženstva venujem ešte len 4 roky, takže rozhodne netvrdím, že mám na to patent, ale pár vecí som za ten čas vypozorovala.

Veľakrát na ženských kruhoch, ale aj v bežnom živote vidím ženy, ktoré sú (na môj vkus) až príliš v ženskej energii. Čo tým myslím? Ženská energia je o plynutí, uvoľnení, pasivite, nechať veci nech sa dejú, nechať sa viesť (mužom, životom, tým „vyšším“, atď.), je to hĺbka, pochopenie, tolerancia, trpezlivosť, jemnosť, neha, kľud, spočinutie. Hovoríte si, že toto všetko sú predsa pekné veci, tak čo je na tom?

Ide o správnu mieru. O to, že ak je toho príliš, tak je to skôr deštruktívne. Napríklad keď je žena príliš chápavá a milá a nechá si skákať po hlave, lebo nemá jasne nastavené hranice a chýba jej rozhodnosť. Keď je až príliš v plynutí a odovzdanosti a čaká, že veci sa stanú sami od seba a padá do role obete, namiesto toho, aby si vytvorila život po akom túži. K tomu ale potrebuje v sebe aktivovať mužskú energiu – prevziať zodpovednosť a konať. Byť aktívna a dynamická a rozhodnúť sa, čo chce a k tomu aj smerovať.

 A to isté sa ale deje aj opačne – je veľa žien, ktoré sú príliš v mužskej energii. Žena s niečím neustále bojuje, všetko musí byť správne a na poriadku, je súťaživá a ide na výkon, všetko sa snaží urobiť sama, je logická a racionálna a nevníma svoje pocity a jemnosť, je tvrdá a prísna, má disciplínu a skúma svoje limity. A ak to trvá dlho, žena je z toho potom vyčerpaná, pretože jej práve chýba tá vyživujúca a upokojujúca ženská energia.

Je dôležité vedieť vyvážiť tieto dve energie. Ak je príliš vášne, dobrodružstva, prekonávania sa a aktivity, môže nás to spáliť. Ale ak nám to v živote chýba, tak je život mdlý, nudný a nikdy nevyjdeme za svoju zónu komfortu a nepreskúmame, čo nové nám život môže priniesť.

Verím, že každý má svoj vlastný ideálny pomer mužskej a ženskej energie a je každého osobná vec, kde si ten svoj stred nastaví a bude ho udržovať. A pravdaže sa to s vekom a životnými udalosťami mení. Každý máme inú podstatu a iné vyžarovanie a potrebujeme zostať verní sami sebe. Ak sa jemnejšia žena bude tlačiť do mužskej role, snažiť sa byť aktívna a dobrodružná, tak jej to skôr uškodí než pomôže a bude z toho len vyčerpaná. A rovnako tak, ak sa žena, ktorá má dosť mužskej energie, bude tlačiť do toho, že chce pôsobiť ako víla, tak môže cítiť, že prichádza o svoju iskru, svoj „drive“. Dovoľme si byť takí, akí sme. Ako nám to vyhovuje, robí nás to šťastnými a prospieva nám to.

A týmto sa dostávam k tomu, či nám tá ashtanga prospieva… Ak je žena (alebo aj muž) v príliš jemnej energii, môže jej chýbať určitý ťah na bránku, schopnosť konať v živote a niečo vytvárať. Veľakrát to sú ženy, ktoré sa spoliehajú na druhých a samé od seba nič neiniciujú. Alebo majú strach začať podnikať. Alebo nastaviť hranice. Prípadne strach zažiadať o zvýšenie platu. K tomuto všetkému potrebujeme v sebe aktivovať mužskú energiu – konanie, aktivitu.

Je jasné, že takej žene sa do toho nechce ísť, pretože tá jemnosť, odovzdanosť a neriešenie ničoho je pre ňu pohodlnejšie a je to niečo známe. Neznáma sa bojíme. Skoro všetci. To je normálne. A jednou z ciest ako z toho von, môže byť práve skrz prácu s telom – takže akékoľvek cvičenie, ktoré spevní stred tela, posílí solar (3.čakru). Práve skrz 3.čakru konáme, nastavujeme hranice, je spojovaná s disciplínou, mocou, vôľou.

A ja práve cítím, ako mi toto všetko ashtanga poskytuje. Ashtanga je pomerne silová a spevňuje stred tela a celkovo je prvá séria ashtangy zameraná viac na spodné čakry. Ak totižto máme oslabené spodné čakry, tak sa nám môžu veci ťažšie manifestovať v hmote. Na druhej strane, nie som zarytý zastánca ashtangy. Vnímam ju ako jednu zo súčastí svojej jógovej praxe, nie jedinú. Nič sa nemá preháňať 🙂

Občas vidím ženy, ktoré sa poctivo venujú ashtange tak, „ako sa to má“, a mne osobne na nich chýba určitá jemnosť, ženskosť, plynutie. Že nie všetko musí byť perfektné, spevnené, pozícia dokonalá a presná. Že nie vždy je nutná disciplína. Niekedy je fajn sa uvoľniť a nechať veci, nech sa dejú… Ale toto je len môj osobný názor, a ako som spomínala vyššie, pre každého človeka je ten jeho ideál iný. Len si prosím vždy uvedomte, od koho si beriete rady – ohľadne čohokoľvek.

Napríklad sa zamyslite nad tým, či mi môže niekto, kto nikdy necvičil ashtangu, hovoriť o tom, že to nie je vhodné pre mňa? Alebo či nechám niekoho, koho ja sama nepovažujem za môj ideál mužskosti/ženskosti, presviedčať, že ashtanga (alebo čokoľvek iné) je jediná cesta a je vhodná pre každého?

Každý sme iný, máme iné ciele, sny, inú povahu a temperament, sme v inej životnej fázi. A toto všetko je len zlomok toho, čo je dobré zobrať do úvahy. Preto vám nikdy nikto nemôže dať radu, čo máte robiť. To viete len vy sami. Len vy sami najlepšie poznáte sami seba (aspoň by ste mali…). Len vy sami poznáte svoje životné okolnosti, svoje telo, svoje vnútro.

Takže, ženy, ak vás láka ashtanga a cítite, že má pre vás pozitívne prínosy, tak sa jej nevzdávajte! Len si nájdite takú mieru a spôsob, ktorý vyhovuje vám. Posilníte tým svoje telo, a tým aj seba. A potom vo všetkej tej sile choďte von a konajte – TVORTE SI ŽIVOT SAMÉ PODĽA SEBA!