Dnes budeme pokračovať a pozrieme se na zvyšné dva etické princípy, a to princíp nepripútanosti a striedmosti:

Aparigraha – nepripútanosť, nelpenie, nechamtivosť. Celkovo tento princíp poukazuje na dnešnú materialistickú spoločnosť, ale nemyslím, že je nutné ísť do extrému a predať svoje veci, odvrhnúť všetko materiálne a odsťahovať sa do ašrámu v Indii a tam celé dni meditovať nad miskou ryže. Môže to byť cesta pre pár jedincov, ale nie pre každého. Podľa mňa sme tu na Zemi aj preto, aby sme si užívali a materiálne statky sú toho súčasťou. Ale nenechať sa tým pohltiť. Nedovoliť, aby ma to kontrolovalo a zväzovalo.

Tak ako môžme lpieť na materiálnych veciach, častokrát môžeme byť pripútaní aj k druhým ľuďom – partnerovi, deťom, rodičom. Akonáhle prestaneme druhých pripútavať k sebe podmienkami a očakávaniami, akí by mali byť a ako by sa mali chovať, my sami budeme šťastnejší a prinesie to viac slobody do našich vzťahov. Ono to totižto nie je o druhých ľuďoch, ale o nás samotných.

Ďalšími príkladmi pripútanosti je, keď sa ľudia držia minulosti zubami nechtami a nie sú schopní pustiť to, čo bolo. A tým si sami vytvárajú trápenie. Týka sa to aj schopnosti pustiť všetko nefunkčné, všetko to, čo nám už neprospieva, čo už s nami nie je v súlade – staré myšlienkové vzorce, emócie, staré návyky, ktoré nám neprospievajú, staré spôsoby fungovania, aktivity, ktoré nám už nedávajú zmysel, veci a oblečenie, ktoré nám už neprinášajú radosť.

Nemať strach, že keď niečo staré pustíme, tak nové nepríde. Príde. Len tomu najskôr musíme urobiť priestor – tým, že opustíme to staré a nebudeme na tom lpieť.

Nebyť pripútaný k výsledku, nemať očakávania. Dostať sa do určitej neutrality, keď sme spokojní so všetkými možnými výsledkami. A to prináša obrovskú slobodu.

Napríklad pri cvičení jógy (alebo aj celkovo v živote) – máte nejaký zámer a cieľ, čo chcete dosiahnuť alebo sa naučiť. Ale nebuďte k tomu pripútaný, že sa to musí stať a dopadnúť vašim vysneným spôsobom. Venujte sa tomu, užívajte si samotný proces a výsledky sa dostavia. Ale nelpite na nich. Prijmite obe varianty – Podarí sa to? Fajn. Nepodarí sa to? Aj to je fajn.

Na čom lpíte? Čoho sa nechcete pustiť? K čomu pripútavate sami seba? Ako by ste to mohli zmeniť?

Brahmačarjá – väčšinou sa prekladá ako zdržanlivosť a striedmosť predovšetkým v sexuálnej oblasti (prípadne celibát), ale myslí sa tým aj všeobecná striedmosť a schopnosť mať pod kontrolou svoje túžby. Proste staré známe „všetko v správnej miere“.

Niektoré jógové školy doporučujú celibát a určite sa nájdu asketickí jogíni, ktorí toto doporučenie nasledujú. Malo by sa ale jednať o človeka, ktorý je na to pripravený a dokáže pracovať so sexuálnou energiou. Sexuálna energia je životná energia, je to energia tvorivá, vitálna, ktorá sa potrebuje prejaviť a splodiť niečo nové (dieťa, projekt, nový kreatívny výtvor, …) a ak nemá náležitý ventil, tak sa zablokuje a človek je nespokojný, nič ho nebaví, chýba mu iskra.

Cieľom jogínov je práve túto energiou nevyužívať na tvorenie vo vonkajšom svete, ale podržať ju a viesť čakrami smerom hore ku korunnej čakre. Tam sa sexuálna sila spodných čakier (ženský aspekt) spojí s vyšším vedomím v korunnej čakre (mužský aspekt) a dôjde k osvieteniu (spojenie protikladov, stav blaženosti). To ale pre väčšinu z nás nie je cieľom, takže ako tento princíp uplatniť v ostatných oblastiach života?

Naučiť sa mať pod kontrolou svoje túžby (ale zasa to nepreháňať ani s tou kontrolou) – uvedomiť si, že nie vždy to, čo chcem, je pre mňa prospešné. Keď by som mala vymenovať extrémnejšie prípady, tak sa to bude týkať napríklad prejedania sa, prehnanej spotreby alkoholu, rôznych závislostí, workoholizmu.

Ale môžme sa pozrieť aj na menej nápadné formy, v dnešnej dobe považované pomaly za štandard, ako napríklad príliš dlhé pozeranie TV alebo filmov, trávenie veľa času na internete a sociálnych sieťach, prehnané nakupovanie. Príliš veľa práce a žiadny oddych alebo naopak neustála zábava a leňošenie, ale žiadny produktívny výsledok. Zdravá strava poňatá príliš dogmaticky a obmedzujúco alebo naopak to, že človek vôbec nerieši, čo dá do úst a stravuje sa vo fastfoodoch. Príliš veľa cvičenia alebo naopak žiadne cvičenie.

Při cvičení jógy si napríklad môžme uvedomiť, ako často je pre mňa príjemné cvičiť jógu? A meditovať? Prípadne sa venovať aj iným technikám? Neskĺznuť do extrému, keď sa člověk venuje celé dni len jóge a život tam vonku preteká pomedzi prsty.

Cieľom je nájsť vo všetkom správnu mieru. A správna miera bude pre každého iná a je na vás nájsť si tú svoju rovnováhu a svoj stred.

Je nejaká oblasť vášho života nevyvážená? Ste v niektorej oblasti svojho života príliš striktný a dogmatický (príliš striedmy) alebo naopak príliš uvoľnený a dopriavate si bez zábran (nedostatok striedmosti)?

Cieľom nie je sa neustále kontrolovať a snažiť sa riadiť týmito zásadami stopercentne. To ani nejde. Budú lepšie časy, keď nám to pôjde automaticky a budú náročnejšie časy, ktoré pre nás budú výzvou. Zamerajme sa radšej na celkový pokrok, aký sme urobili. A pre každého bude výzvou iná oblasť v živote a iný princíp. Každý to máme inak, a preto nemá zmysel prepadať panike, keď zistíme, že v niečom máme väčšie medzery.

Téma všetkých týchto princípov by sa dalo skúmať celoživotne. Jednotlivé princípy je možné postupne uplatniť na každú oblasť svojho života (práca, vzťahy, financie a majetok, zdravie, voľný čas a záľuby, sebarozvoj, atď.) a ísť viac a viac do hĺbky. Verím tomu, že keď sa budeme sami seba pravidelne pýtať tieto otázky a na základe toho aj konať, tak sa veci v našom živote zmenia nenávratne k lepšiemu.

AK SI SI EŠTE NEPREČÍTALA PRVÚ ČASŤ TOHOTO ČLÁNKU, KLIK TU >>>